Peter Purtz – Podmorské impresie

Štandardný

purtz.pozvankaV dňoch 6.11.-16.12.2012 sa uskutoční výstava nášho člena Petra Purtza v  Liptovskom Mikuláši v Liptovskom kultúrnom stredisku pod názvom Podmorské impresie. Ide o súbor emotívne pôsobiacích farebných fotografií nasnímaných pod hladinou mora.

Ing. Peter Purtz sa narodil 16.06.1939. v Šumiaci – Červenej Skale. Vyrastal a maturoval v Revúcej. Potom Vysoké učení technické Brno – ukončenie v 1962. Autorizovaný stavebný inžinier v kategóriách inžinierske stavby a statika stavieb. Pôvodným povolaním projektant – statik, dnes na dôchodku. Od roku 1982 žije a pôsobí v Kežmarku, predtým 21 rokov v Košiciach.Zakladajúci člen (1968) a dlhoročný funkcionár Zväzu slovenských fotografov (ZSF), nositeľ titulov AZSF (Autor Zväzu slovenských fotografov) – 1981, MZSF (Majster Zväzu slovenských fotografov) – 1982 a HonZSF (Honorácia Zväzu slovenských fotografov) – 2003.Držiteľ Zlatého odznaku ZSF (1989) a Medaily J.M. Petzvala (1999). Takto je mimochodom jedným z dvoch fotografov na Slovensku, ktorí dostali všetky tituly a ocenenia, udeľované Zväzom slovenských fotografov.Národné osvetové centrum v Bratislave mu udelilo v r. 1999 najvyššie ocenenie, a to Medailu Daniela Gabriela Licharda „za doterajšiu fotografickú tvorbu a podiel na rozvoji amatérskej fotografie na Slovensku“.Od roku 1978 člen Fotoklubu NOVA v Košiciach.S fotografiou ako výtvarnou disciplínou sa vážnejšie zaoberá od roku 1961.Doteraz sa prezentoval na cca 400 domácich a vyše 170 medzinárodných i zahraničných výstavách a salónoch v 27 štátoch 5 kontinentoch, na ktorých získal rad popredných ocenení. O jeho tvorivej aktivite svedčí doteraz 39 individuálnych výstav (okrem Slovenska a Čiech 1x vo Francúzsku a 1x v Maďarsku) a 12 autorských medailónov – „minivýstav“.

Publikoval niekoľko stoviek fotografií v dennej, periodickej a odbornej tlači doma i v zahraničí. Jeho práce sa nachádzajú v rôznych fotografických knižných publikáciách v bývalom Československu, vo Veľkej Británii, Taliansku, Francúzsku, Rakúsku a v publikácii UNESCO.

Vo svojom fotografickom denníku má zaznamenaných desiatky inštruktáží, prednášok, účastí v odborných porotách súťaží a výstav (od mestských až po medzinárodné), bol kurátorom niekoľkých fotovýstav a vystupoval v televízii v štyroch reláciách o fotografii. Boli mu vydané 2 príručky o fotografovaní portrétu.

Jeho snímky sú zastúpené v stálych zbierkach Moravskej galérie v Brne, Austrálskej fotografickej spoločnosti, Zväze nemeckých fotografov a v kolekcii „100 fotomajstrov sveta“ (ZSSR 1975). Je zaradený do učebnice „Dejiny československej fotografie po roku 1918“ na FAMU v Prahe a do kníh „Slovak foto“ (Jaroslav Ćiljak, Bratislava, 1980), „Encyklopedie českých a slovenských fotografů“ (Autorský kolektív, Praha, 1993), „Dejiny slovenskej fotografie“ (Ľudovít Hlaváč, Bratislava 1989). Bola o ňom napísaná diplomová práca na Prešovskej univerzite (1995).

Vyše 45 rokov prednášal, viedol školenia a semináre na celom území bývalej Československej republiky, vykonáva rôznu autorskú, funkcionársku a lektorskú činnosť. Vychoval rad autorov v piatich dlhodobých cykloch (3 – 4 ročných) „Diaľkovej školy fotografie“ na východnom Slovensku. V rokoch 1995 – 2002 externe učil na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity predmet „fotografická tvorba“ a pod jeho vedením bolo v tomto predmete vypracovaných 5 diplomových prác.

Celý svoj aktívny profesionálny život pracoval v priemysle: VSŽ Košice 1961 – 1982, potom u výrobcu lanoviek a vlekov v Kežmarku – priemyslové areály, konštrukcie, haly, montáže a stavby a tam prítomní ľudia, čo sa prirodzene odzrkadlilo aj v jeho tvorbe. Jeho hlavným fotografickým záujmom bola živá, najmä pracovná fotografia v reálnom, často deprimujúcom prostredí, kde dosiahol vysoké uznanie a ocenenia. Nešlo však vôbec o fotografiu propagandistickú, či „budovateľskú“, ale o umeleckú reportáž s dôrazom na sociálny rozmer a duševný stav fotografovaných, samozrejme pri využití fotografických štylizačných prostriedkov, čím sa tieto snímky vyčlenili z kategórie informatívnych do polohy obrazovo-emotívnej.

Druhý hlavný pól jeho fotografie tvorí poetická štylizovaná tvorba z oblasti živej prírody a portrétu, kde zdôrazňuje symboly, vzťahy a pocity.

Vo svojej tvorbe mal určité uzavreté okruhy a obdobia. Jeho tvorba sa navzájom prelínala – kone, čajky, šport, práca, „neklasická“ krajina, práca, reportáž, šport, ale vždy a hlavne portrét, kde dosiahol najväčšie úspechy či uznania divákov aj odborníkov.

Peter Purtz mal aj inak „pestrý“ život. Pochádza z kádrovo „zlej“ rodiny. Hlboko veriaci rodičia, otec pán lesný radca, pôvodom spišský Nemec, mamička mimoriadne vzdelaná česká učiteľka. Vyrastal v láskavom, kultúrnom a intelektuálnom prostredí a prežil niekoľko režimov od roku 1939 dodnes. Väčšinou mal sklon „nesprávne“ sa angažovať a to najmä v roku 1968, čo sa mu potom v období normalizácie silne vrátilo v podobe rôznych problémov v práci a hlavne vo fotografii vrátane výsluchu na ŠTB, na čo nerád spomína.

To ho však neodrádzalo, ale vyburcovalo k ešte väčšej aktivite. V tom čase nemohol vystavovať ani publikovať a tak to robil pod tromi cudzími menami, ktoré mu „zapožičali“ jeho skutoční priatelia (Veľas, Brezina, Suchý), za čo im je dodnes vďačný.

V tomto smere nastal pre neho citeľný obrat k lepšiemu, keď sa v roku 1982 presťahoval z Košíc do Kežmarku.

Prišiel však rok 1989 a celá veľká spoločenská zmena, z ktorej bol mimoriadne potešený. Angažoval sa aj tam, bol 12 rokov poslancom Mestského zastupiteľstva v Kežmarku, z toho 8 rokov v mestskej rade a 4 roky viceprimátorom.

Táto jeho aktivita spolu so športom (19 maratónov a 2 triatlony „železný muž“), ale aj prevratne zmenené nároky v profesii (autorizácia, projektovanie „na voľnej nohe“, funkcie a práca v Slovenskej komore stavebných inžinierov) spôsobili, že sa ako aktívny fotografický autor od polovice 90 rokov na viac ako 10 rokov celkom odmlčal.

Našťastie po odchode do dôchodku sa vďaka jeho ďalšiemu koníčku a to športovému potápaniu, k fotografii v posledných rokoch vrátil a to v úplne novej tématike – podmorskej fotografii.

Takto vznikla táto kolekcia, ktorú prezentuje na súčasnej – jeho už 40. autorskej výstave pri príležitosti svojho životného jubilea. Fotografie sú to úplne iné – nielen tým, že sú všetky farebné (predtým sme poznali iba jeho čiernobiele snímky), ale najmä svojou poetikou, snovosťou a impresiou. Úplne sa vzdialil reportážnosti a opisu. Fotografie sú štylizované s premyslenou obrazovou kompozíciou a farebnosťou. Vôbec v nich nejde o informáciu ako to vyzerá „pod hladinou“, čo je obsahom drvivej väčšiny snímok, ktoré môžeme vidieť napríklad v televízii. Ide najmä o emócie – nie len „čo“ je na nich, ale hlavne „ako“ je to podané: tak, aby emotívne pôsobenie na diváka bolo čo najintenzívnejšie  a čo najkladnejšie. Len tak na okraj treba pripomenúť, že všetky fotografie boli nasnímané v skromnom, „neatraktívnom“ Čiernom mori v Južnom Bulharsku v okolí Careva (bývalý Mičurin) a Lozenca, kde autor strávil dodnes už 25 dovoleniek. Prostredie má dôverne zažité, je tam „doma“ a to je možno tiež dôležitý predpoklad vzniku dobrej fotografie, s hoci aj veľmi skromným materiálno-technickým fotografickým vybavením. Netreba mu cestovať za krásami podmorského koralového sveta do Karibiku alebo Červeného mora, kam smerujú „podmorskí“ fotografi. Pre mnohých možno prekvapivo objavil čaro aj v „obyčajnom“ Bulharskom mori, čo nám predstavuje na tejto výstave s cieľom a želaním preniesť svoje emocionálne zážitky aj na jej návštevníkov.

Kontakt : Ing. Peter Purtz,

Pod lesom 19,
060 01 Kežmarok.

E-mail: purtz (at) post (dot) sk