Tohtoročný výstavný program FotoGalérie NOVA uzatvára jubilejná výstava najstaršieho člena nášho fotoklubu Teodora Andreasa, ktorý sa decembri dožíva krásneho životného jubilea-80 rokov. Jej slávnostná vernisáž sa uskutoční v stredu 12.decembra o 16,30 hod., na ktorú vás týmto srdečne pozývame. Expozícia nazvaná Moje vnímanie krásna je zostavená z vyše 40 fotografií, ktoré budú verejnosti prístupné do 4.januára 2013.
„Skica umeleckej tvorby.
Dívať sa – vidieť – zbadať – vnímať – páčiť sa – prijať to – vytvoriť k tomu kladný vzťah.
Pretvorením násobiť účinok, aby u diváka zarezonovali moje pocity. Moje vnímanie krásna.”
Toto sú kľúčové myšlienky autora ku svojej aktuálnej tvorbe, ktorá vznikala od roku 2002 keď „objavil” počítač. Nie je to retrospektívna výstava ako je zvykom u jubilantov. Teo Andreas nám predstavuje tvorbu za posledné roky. Tú najnovšiu.
Tak ako v minulosti, v šesťdesiatych rokoch pri vzniku jeho fotografickej činnosti študoval odbornú literatúru, vášnivo sa pustil do fotografických techník využívajúc odborné znalosti chémie, tak v súčasnosti využíva pri svojej tvorbe počítačové softvérové programy. Pochvaľuje si, že je to proces čistý, zdravší, bez výparov či odpadov v tmavej komore.
Teo Andreas vo svojej osemdesiatke je naďalej skromný, pritom vtipný „mladík”, ktorý plným dúškom vníma okolo seba pulzujúci život, jeho krásu, premeny a impulzy. Ani na okamih nenapadne návštevníka výstavy, že vystavené diela sú práce dôchodcu…
Andreas vidí svet očami romantika, veľkého ctiteľa a obdivovateľa ženskej krásy, meniacej sa prírody či očarujúcich momentov zátiší. Pri zachytávaní bežnej reality pretvára zobrazené na stvárnenie zvláštnej krásy. Porovnáva sa s maliarom, ktorého výrobný nástroj je štetec – pre Tea je výrobným nástrojom počítačová technika. Dôležitý je výsledok. Zachytiť okamih súčasnosti, ktorá sa mení. Fotografiou zastaví čas – stvární peknú detskú tváričku, ženskú krásu, cyklus v prírode, kvitnúce stromy, zvieratá, kvety, životné cykly… ale aj dokument doby.
Autorova perfektná štylizácia, až divoký, kontrastný koloryt farieb so zmyslom pre detail a kompozíciu až virtuózne ladí oku vnímateľa. Spracováva staré, pôvodné čiernobiele fotografie, dáva im nový šat, ale hlavne vytvára nové, doteraz pre nás, divákov, nepoznané.
Za takmer polstoročie, čo Tea poznám, ho cítim ako veľkého humoristu. Humoristu verbálneho, čítaného v mailoch, na facebooku, ale hlavne vo svojich fotografiách, v karikatúrach seba samého… Rezko sa púšťa do kritiky, ale nie vážne – s nadhľadom a to je aj jedna z ciest, ktoré sprevádzajú Andreasa počas celoživotnej tvorby.
Veľmi sa teším, že som bola pri prvom Teovom úspechu v roku 1969 keď získal svoje prvé ocenenie – prvú cenu za portrét MONIKA na krajskej súťaži, aj pri odovzdávaní plakety Národného osvetového centra za celoživotné dielo pred piatimi rokmi.
TEO, nech Ťa neopúšťa zdravie, úsmev, humor, nadhľad, šarm, radosť z vnúčat a životný optimizmus
Teodor Andreas sa narodil 25.12.1932 v Košiciach v úradníckej rodine. Detstvo prežil v Košiciach, ale aj v Mukačeve a Sátoraljaúhelyi. Po absolvovaní gymnázia v Košiciach a Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove sa stal učiteľom chémie. Počas študentských čias fotografoval so svojim prvým fotoaparátom Lord Camera a zameriaval sa na prírodu a zvieratá.
Programovo sa orientoval na špeciálne fotografické techniky, v poslednom období rozšíril svoju tvorbu o počítačovú grafiku a digitálnu úpravu fotografií.
Teo Andreas patrí k výrazným osobnostiam slovenskej výtvarnej fotografie. Štyri desaťročia úspešne reprezentuje košickú fotografiu na rôznych kolektívnych výstavných podujatiach doma i v zahraničí (Kanada, Brazília, Francúzsko, Poľsko, Maďarsko, Lotyšsko, Česko), na ktorých získal popredné ocenenia. O rozsahu jeho tvorby svedčí aj vyše dvadsaťpäť autorských výstav (Košice, Bratislava, Bardejovské Kúpele, Spišská Nová Ves, Rožňava, Liptovský Mikuláš, Jeseníky, Hodonín, Příbor, Ústí nad Labem, Vlašim, Čerčany, Budapest, Kazincbarcika, Sátoraljaújhely, Miskolc, Krosno…). Viaceré Andreasove fotografie sa nachádzajú vo verejných a súkromných zbierkach ako aj vo fotografických publikáciách. Popri tvorivej činnosti venoval nespočetné hodiny aj lektorskej, porotcovskej i výchovnej činnosti, bol členom okresného a krajského poradného zboru pre fotografiu, pôsobil ako lektor Diaľkovej školy fotografie . Je nositeľ mnohých titulov a vyznamenaní (AZSF, MZSF, Zlatý odznak ZSF, Medaila J. M. Petzvala, ocenenie Osvetového ústavu Bratislava, Medaila Daniela G. Licharda z Národného osvetového centra).
Teodor Andreas je dlhoročným členom Zväzu slovenských fotografov a od založenia aj agilným členom dnes už vyše 36 ročného košického Fotoklubu NOVA.
