Stanislav Tůma – ARCHITECTURA POETICA

   Cez nespočetné technologické premeny, ktorými fotografia prešla od svojho vzniku v 19.storočí, zostavá nezmenené to najpodstatnejšie – človek, homo photographicus, ktorý kráča miestom a časom, do ktorého sa narodil, a prostredníctvom fotoaparátu dáva „večnú“ podobu svojmu jedinečnému spôsobu videnia sveta. William Henry Fox Talbot, jeden z otcov modernej fotografie, ju kedysi definoval ako „umenie zachytávať tiene“, a dodnes je tušený pocit akejsi alchymickej poetiky obsiahnutý v každej fotografii, ktorá svojho diváka niečím zaujme. V okamžiku stlačenia spúšte vzniká spojenie medzi vonkajšou realitou a vnútorným životom fotografa – jeho osobných skúseností, jeho myšlienok, pocitov, veľakrát i jeho morálneho postoja.
 

  Stanislav Tůma predstavuje typ „rýdzeho“ fotografa, pre ktorého je objektív intenzívnym ohniskom rozpravy medzi prezieravou mysľou a stále novými podnetmi konkrétneho sveta. Súhlasil by s výrokom, ktorý za svojho života často vyslovil André Kertesz: „Fotografia musí byť realistická.“ Jeho vecná vizuálna reč, prameniaca väčšinou z „obyčajných“ situácii každodennej existencie, však v sebe nesie vždy hlboké stopy ľudskosti v úsilí dešifrovať, odkrývať zmysel zakliaty v krajine ľudskej civilizácie.   
 

Pre fotografa Stanislava Tůmu sú takmer celoživotným zdrojom jeho tvorivej inšpirácie Malá Strana a Hradčany, ktoré urbanisticky stelesňujú krehké zložitosti kultúrnych dejín a ľudskej pamäte. Tiché interiéry, točité uličky, opustené kúty dvorov, podlubia a podjazdy, ošarpané múry a až surreálne posolstvá náhodných architektonických detailov sa u Tůmy stávajú aktívnymi spoločníkmi v rámci akéhosi nevysloveného, dôverného dialógu o plynutí času, o človeku ako tieň, ktorý sa v cykle krátkeho dňa i dlhých rokov mihne špecifickým priestorom svojho života. Klasické „stavebné prvky“ čiernobielej fotografie – svetlo, tieň, obrys, štruktúra (objem) a textúra (povrch) – tu spolu vytvárajú svedectvo, ktoré navodzujú u diváka vedomie o odvekej premene a pominuteľnosti ľudského osudu. I tam, kde chýba čitateľná ľudská postava, je u Tůmy cítiť lyrickú výpoveď o vrstvách ľudských príbehov vrytých do historického, pritom stále živého kontextu jeho milovaných pražských štvrtí. Tůmovo videnie pripomína postreh Maxe Broda, ktorý vo svojej knihe Život plný bojov popisuje „malebný a zvučný lesk starých pražských múrov“. Mesto sa v tomto pojatí stáva niečím naliehavejším, ako obyčajným záznamom nespočetných ľudských zásahov, predstavuje ucelený, psychicky činný organizmus, ku ktorému človek cíti nejednoznačný vzťah. Niekedy je to dobrovoľné priateľstvo, inokedy však až znekľudňujúca predstava, že mesto je bytosť, ktorá svojim návykovým pôvabom drží človeka v okúzlenom zajatí bez možnosti definitívneho úteku.
 

Fotografie Stanislava Tůmy predstavujú svedectvo o jeho silne prežívanej väzbe ku špecifickému pražskému prostrediu. Figúra, úmyselne zobrazená ale i náhodne stvorená ako nečakané „zjavenie“ v mestskej prírode či v architektúre, sa tu však súčasne stáva komplexným nositeľom obecnejšieho humanistického citu, ktorý naplňuje celú autorovu tvorbu.

Richard Drury
 

    Stanislav Tůma sa narodil sa roku 1950 v Chebe. Profesionálne začal fotografovať od roku 1969.  V sedemdesiatych rokoch  zaznamenával českú hudobnú scénu, divadlo a architektúru. Zlomom v jeho živote je rok 1980, kedy sa sťahuje do Švédska, kde o dva roky neskôr získava Kultúrnu cenu Štátnej kultúrnej rady Švédska. Neskôr žije v Amsterdame, kde vychádza jeho prvá fotografická kniha “Women” s básňami Jaroslava Seiferta. Pri svojich návštevách Prahy sa mu hlavnou témou stáva Malá Strana. Postupne vznikajú ďalšie súbory Exteriéry, Zátišia, Akty, Portréty . V roku 1990 sa vracia do Prahy natrvalo. Má už za sebou výstavy v mnohých významných európskych múzeách a galériách. Popri autorských výstavách Stanislav Tůma publikuje v rôznych európskych fotografických časopisoch, organizuje skupinové výstavy fotografov a výtvarníkov v Čechách, ale aj v zahraničí.  Jeho prvá veľká súhrnná výstava sa koná vo výstavnej sieni Mánes na jar roku 1994. V Prahe vydáva svoju ďalšiu knihu “Suburbium Pragense”, ocenenú titulom “Fotografická publikácia roka 1997”. Kniha “Prager Motive” získala ocenenie “Najlepšia fotografická publikácia s textom” za rok 2004. V posledných rokoch Ministerstvo zahraničných vecí SR prostredníctvom Českých centier vystavuje Tůmové práce po celej Európe, napríklad v Štokholme, Berlíne, Budapešti, Moskve, Varšave a Sofii.  Stanislav Tůma zomrel nečakane v stredu 14. septembra 2005  vo veku 55 rokov.

 

 

Viac na www.stanislav-tuma.com