Peter Guspan – The Big 4

Pozývame vás na vernisáž výstavy nášho klubového kolegu Petra Guspana, ktorá sa uskutoční v pondelok 11.februára 2013 o 16,30 vo FotoGalérii NOVA na Hlavnej 48 . Expozícia nazvaná The Big 4  je fotoreportom z historického koncertu, na ktorom sa prvýkrát v histórii na jednom pódiu stretli štyri najväčšie  thrash metalové kapely – Anthrax, Megadeth, Slayer a Metallica.
Výstavná kolekcia pozostávajúca z takmer 30 veľkoformátových fotografií  bude verejnosti prístupná do  15.marca.

Vis à vis s ikonami thrash metalovej scény

Debutant Peter Guspan prichádza „s kožou na trh“ vo voľnej fotografickej tvorbe  s netradične poňatou témou. Tá ho limitovala v jednej zásadnej, pre fotografa určujúcej podmienke – v pohybe. Ako divák v role fotografa sa rozhodol realizovať náročný fotografický projekt počas live koncertu legendárnej „Veľkej štvorky“ thrash metalu Anthrax, Megadeth, Metallica, Slayer (koncertnú „polievočku“ si prihriala Alice in Chains ako piata kapela verná tomuto štýlu), s cieľom vyťažiť zo svojej účasti umeleckú a pritom autentickú výpoveď. Koncert sa uskutočnil v prostredí niekdajšieho vojenského priestoru Milovice (približne 30 km severovýchodne od centra Prahy) roku 2010.

Nemusíme byť nejako zvlášť empatickí, ak si chceme ako recipienti vystavených diel naplno uvedomiť okolnosti, prípadne vytvoriť si aké-také predstavy o podmienkach, v akých Peter Guspan fotografoval. Predovšetkým nám to umožňuje samotný fotografický záznam. Vyplýva z neho, že na „sklo“ a priori zachytával druhoradé situačné momenty, len okrajovo. V zásade ho nezaujímalo priame pozadie koncertného diania či poslucháčske publikum. Nešlo mu o zachytenie extatických scén. Nehľadal ani absurdnosti, ani bizarnosti. Aj napriek tomu, že práve dejovosť podobných podujatí poskytuje množstvo podnetov. Guspan do centra svojho fotografického záujmu koncentroval hudobnú scénu. Z pozície observátora ho zaujímali hlavní aktéri koncertu. Usiloval sa zachytiť expresívne výrazy hudobníkov zžitých so svojimi nástrojmi na vrchole vlastných interpretačných výkonov, čím sa mu predsa len podarilo sprostredkovať istú dávku svojráznosti protagonistov. Snímkam okrem svedeckej hodnoty nechýba čosi, čo nás mimovoľne privádza k zamysleniu sa či úvahám, a to metaforika a silná znakovosť obrazov, v podobe symbolov, indexov a ikon.

To, čo už samotné snímky neznázorňujú, no v druhom (neviditeľom) pláne si môžeme dotvárať, predstavovať alebo domýšľať je, že fotograf pracoval v atmosfére spontánnej, agresívnej hudobnej produkcie, aká vo svojej podstate definuje thrash metal: bohato členitá rytmická štruktúra skladieb (rýchle, intenzívne bubnovanie – thrashoví bubeníci často používajú dvojpedálové bicie), komplikované, rytmicky extrémne akcentované gitarové riffy (s občasnými gitarovými sólami v pozadí) a podobne. Guspan sa počas fotografovania navyše nachádzal v povestnom kotle, a to v bezprostrednej interakcii s rozvášneným (i potúženým) publikom, ktorého psychika, podnecovaná a permanentne dráždená  na takmer neúnosnú mieru, mohla počas koncertu vyvolávať nepredvídateľnú spontaneitu v konaní a správaní. Takéto a podobné danosti prostredia  nepredstavujú pre prácu fotografa komfortné, ale skôr dyskomfortné podmienky. Je sympatické, že sa nenechal odradiť od fotografickej akcie ani navzdory prvotnej rekognoskácii terénu, ktorý nevzbudzoval priaznivé vyhliadky na fotografovanie a zaumienil si úspešne zavŕšiť tvorivú myšlienku. Tieto a iné okolnosti prispeli k jeho elementárnemu poučeniu o psychológii davu a zároveň mu poskytli vzácnu skúsenosť, ako zvládať podobné situácie v budúcnosti.